Kresťanská liturgia v pôste zvýrazňuje a hľadá múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania v psychickom i fyzickom zmysle. Odľahčuje sa nielen duši, ale aj telu a najviac srdcu, ktoré si nemôže ani na chvíľu oddýchnuť a musí pracovať permanentne.
Bratia, sestry, postiac sa telesne, posťme sa aj duchovne. Vzdajme sa každého záväzku neprávosti. Hladným dajme chlieb a tých, ktorí sú bez strechy nad hlavou, privítajme v našich domoch: aby sme mohli prijať od Krista Boha veľkú milosť.“
Na začiatku Pôstneho obdobia, do ktorého práve vstupujeme, by sa teda každý z nás mal na chvíľu v tichu zamyslieť, čo ho najviac odvádza od Boha, v čom najčastejšie zlyháva v láske k ľuďom, ktoré sú jeho slabosti. Z nich by potom malo vyplynúť naše veľmi jasné, konkrétne predsavzatie. A keď si ho stanovíme, už sa len cez celý pôst usilujme o vernosť! O čo je predsavzatie konkrétnejšie, o to ľahšie ho uskutočníme a o to väčšiu radosť nám prináša, že sa v našom živote čosi mení.
Ak sme teda príliš zahľadení do seba, dajme si predsavzatie, že sa denne aspoň raz niekomu prihovoríme. Ak si často vyčítame ohováranie, dajme si predsavzatie, že si pri stretnutí s ľuďmi už vopred pripomenieme zásadu „o druhých buď hovoriť dobre, alebo mlčať”. Ak zanedbávame rodinu, stanovme si, koľko času chceme venovať priamo (nie spoločným sedením pri televízore) svojim blízkym cez týždeň, čím chceme obohatiť víkend. Ak býva naša modlitba povrchná, vymedzme si na ňu cez pôst viac času.
Pôst je čas, v ktorom sa chceme oslobodzovať od prekážok na ceste k Bohu. Je to tá trocha, kde Boh čaká, aby sme prejavili našu slobodnú vôľu. Priestor, ktorý vytvoríme, chce naplniť svojimi darmi. On čaká so svojimi milosťami. Je rad na nás!
Sv. Atanáz píše: „Pozri, čo pôsobí pôst! Uzdravuje choroby, vysušuje prebytočné telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, odháňa zvrátené myšlienky, mysli dodáva väčšiu jasnosť, očisťuje a posväcuje srdce a človeka vedie pred Boží trón. Pôst je veľkou silou a vedie k veľkým úspechom.” Podľa tohto svätca sa Telo stáva chrámom Ducha Svätého, otvára sa pre pôsobeniu Božieho Ducha. Človek patrí Pánovi nielen so svojou dušou, ale aj s telom. Ak sa chceme otvoriť Bohu, musíme začať s naším telom. A okrem vplyvu na fyzické zdravie a zdravie duše má pôst vplyv aj na našu psychiku. To výstižne vyjadruje ďalší skúsený duchovný autor, Ján Klimak: „Pôst stavia hrádze prúdu reči, utišuje nepokoj, chráni poslušnosť, upokojuje spánok, uzdravuje telo a utišuje dušu.”
„Milosrdný Bože, dopraj nám týmto svätým pôstom nastúpiť na cestu duchovnej obnovy, aby nás pokánie posilňovalo v boji proti nepriateľovi našej spásy…” – týmito slovami omšovej modlitby na Popolcovú stredu sme vstúpili do ďalšieho Pôstneho obdobia. Modlitby nasledujúcich dní spomínajú vždy niektorý z ďalších významov pôstu. Všimnime si tú širokú škálu:
– aby vonkajšie úkony kajúcnosti vychádzali z úprimného srdca;
– aby sme zvíťazili v boji proti zlu;
– aby sme hlbšie vnikali do Kristovho tajomstva;
– aby sme sa zdokonaľovali v kresťanskom živote;
– aby sme sa striedmym užívaním hmotných vecí zbavovali sebectva a zahoreli väčšou túžbou po Bohu;
– aby sme sa dobrými skutkami vzmáhali na duchu;
– aby sme sa s činorodou láskou venovali Božej službe;
– aby sme si očistili duchovný zrak;
– aby sme šťastlivo prišli do nebeskej vlasti…
Čo sa z tejto bohatej duchovnej ponuky stane aj naším trvalým vlastníctvom? Čo nám tohoročné Pôstne obdobie prinesie? Treba povedať, že samo od seba nič. Záleží najmä na nás. Pôst je čas, v ktorom sa máme pripravovať na príchod Ženícha, prichystať si rúcho, vytvoriť mu v nás miesto. Pôst je čas a sú to konkrétne praktiky, ktorými robíme v sebe pre Boha viac miesta tým, že sa oslobodzujeme od toho, čo nás spútava. Je to cesta oslobodenia a napĺňania sa Bohom. Boh ponúka svoju milosť a samého seba, my máme ponúknuť trochu námahy. Je rad na nás!
Duša a telo spolu súvisia
