Aktuality

Čo máme nové?

Kto koho potrebuje?

pridal: SpKCH | dátum: 30. októbra 2018 | kategória: Aktuálne správy

Poskytovatelia sociálnych služieb štát, alebo štát poskytovateľov?


Pôjdem rovno k veci. Položme si my, poskytovatelia sociálnych služieb zásadnú otázku: Potrebuje spoločnosť, samospráva alebo štát poskytovateľov sociálnych služieb? Alebo potrebujú poskytovatelia sociálnych služieb štát a samosprávu? Kto koho vlastne potrebuje?

Ak platíme dane štátu, platíme ich preto, aby ich štát prerozdelil na potrebné veci pre občana. Medzi tieto patria aj sociálne služby. Ústava SR predsa garantuje občanovi pomoc v núdzi. Aj pre tento prípad, pre prípad núdze a pomoci, ktorú nám vtedy má dať štát, si platíme predsa dane!

Ako to však v SR vyzerá dnes?

Odkázaný občan a tiež ten, kto mu služby poskytuje je od samosprávy a štátu závislý – od ich posúdenia a príspevku. Občan a my, poskytovatelia sociálnych služieb v jeho mene, sa štátu a samospráve doprosujeme. V prípade štátu a samosprávnych krajov o zvýšenie príspevku, v prípade obcí a miest o to, aby vôbec začali aspoň niečo platiť.  Porovnajme to s tým, ako to funguje vo vyspelom svete. Bol som na viacerých konferenciách, ale tam naši úradníci a politici nechodia. V EU to dnes už funguje tak, že nerokujú o ďalších automobilkách, ale vyslovene o poskytovaní sociálnych služieb a o zlepšení podmienok pre tých, čo ich potrebujú a ich poskytujú. 

Vezmime si napríklad také Fínsko: Desať  rokov dozadu štát všetko zabezpečoval, poskytoval. V tom čase povolil činnosť prvej MVO – Armády spásy, aby sa starala o bezdomovcoch. Dnes? Bol som na konferencii v Toruni kde vedúca sociálneho odboru z jedného regiónu robila nábor nech do Fínska príde ktokoľvek poskytovať sociálne služby, lebo štát už na to nemá. Nech prídu MVO, ale aj podnikateľské subjekty, zahraničné spoločnosti – ktokoľvek príde do Fínska, bude vítaný! Potrebujú nielen sociálnych pracovníkov, ale akúkoľvek pracovnú silu, aby vyrábala, aby platila dane, aby bolo aj na sociálne služby. A nielen Fínsko, ale väčšina vyspelých štátov EÚ majú nedostatok pracovnej sily a nedostatok poskytovaných sociálnych služieb.

Ďalší príklad: bol som na konferencii pred 20 rokmi v Nemecku. Na charite mali naukladané knihy, ktoré mali cez 1000 strán. Pýtal som sa či si to musí každá opatrovateľka či sociálny pracovník prečítať a oni že nie, to musí každý vedieť! Bol som tam opäť asi pred 5 rokmi – knižky tam už nemali. Tak sa pýtam, kde ich majú? Odpovedali mi, že dnes sú vôbec radi ak niekto príde do sociálnej oblasti pracovať. A Slovensko zas opačne ako celá Európa: zvyšuje administratívnu záťaž, štandardy kvality, hygienu – 10 m2 na osobu, čo väčšina občanov SR nemá ani doma. Najnovšie štát zvyšuje finančnú záťaž na mzdy a príplatky zamestnanca, ale zvýšenie príspevkov od štátu a samosprávy to nezohľadňuje. Minimálna mzda išla hore o 45 Eur, najviac hore odkedy je Slovensko Slovenskom. Keď porovnáme nárast minimálnej mzdy: V roku 2013 to bolo 338€   a v roku 2018 už 480€. A hádajte, kto na zvyšovaní minimálnej mzdy a príplatkov najviac zarobil? Zamestnanec určite nie. Najviac zarobil štát. Tu je dôkaz:

Nárast nákladov na zamestnanca v roku 2018:


ROK

2017

2018


Rozdiel 

HRUBÁ MZDA

435€

480€


+ 45€

ČISTÁ MZDA 

374€

403€


+ 29€

CENA PRÁCE

561€

649€


+ 88€

ODVODY PRE ŠTÁT

187€

246€


+ 59€

A štát – vláda priamo i nepriamo povie: „my“ na sociálne služby nemáme! Pre nás sú iné priority ako sa starať o starých a chorých. Robíme sociálne balíčky, aby sme si kúpili relatívne zdravých seniorov – lebo tí ešte idú voliť – a poskytujeme im cestovné za 1Euro. Najnovšie im sľúbime 13-ty vianočný dôchodok. Ale keď títo seniori začnú byť odkázaní nedostanú od štátu a samosprávy dostatočný príspevok, aby bola pokrytá nutná sociálna  starostlivosť o nich. To je realita a to by si mali uvedomiť aj tí voliči.

Nárast príspevku pri odkázanosti


2017

2018

310,99€

449,18€

248,82€

359,29€

177,65€

269,47€

Nárast dôchodku


2014       o 8,8€

2015       o 5,2€

2016       o 1,9€

2017       o 8,2€

2018       o 8,4€

Celkovo dôchodok narástol za 5 rokov o 32,5€

Lebo toto je podstata: Nárast príspevku z MPSVR SR a samosprávy nepokrýva nárast ceny práce. Tá vzrástla o 176 €, ale príspevok v najvyššom stupni odkázanosti VI. o 138€ a v stupni IV. len o necelých 92€. A dôchodok? Ten vzrástol oproti rastu minulého roku len o 0,2€! Takže zákonné zvyšovanie miezd a príplatkov a teda plnenie politickej agendy vládnej koalície nedokáže uhradiť vo zvýšenej platbe odkázaný senior.  Ten je navyše síce len formálne, ale predsa len chránený. Zaplatí to samospráva? Obec a mesto ústami ZMOS-u vraj ale nemusí platiť, lebo si službu „neobjednali“. Ministerstvo? To už viac nechce platiť, lebo nám už prispieva. Tak kto to zaplatí?

Uvediem môj príklad


Som riaditeľom Spišskej katolíckej charity. Čo sa týka poskytovania pobytových služieb a denných stacionárov, mali sme v roku 2017 náklad 3,19 mil. €. Príjem – teda platby klienta, vyšších územných celkov, obcí a ministerstva 2,55 mil. €. To znamená, že sme boli v mínuse 0,64 mil. €. Mam dobrých riaditeľov, tak zohnali na daroch, funreisingu ďalších 287 000, avšak 353 000 tisíc deficitu mi ešte ostalo. Ako to mám vyrovnať? Z čoho?

Je absurdné, aby nám – neziskovým organizáciám – povedal štátny tajomník: Veď ste charita, tak zožeňte, čo Vám chýba – vyzbierajte od ľudí, v kostoloch… My od ľudí môžeme zbierať na nadstavbu, na niečo, čo odkázaným dáme navyše. Ale nie na zabezpečenie základnej sociálnej starostlivosti, čím suplujeme morálnu povinnosť štátu a reálnu kompetenciu samosprávy. Nie na platy zamestnancov, ktorých počet nám na počet klientov určuje zákon. Ľudia môžu, ale nemusia prispieť, ale ja platy zaplatiť musím, aj odvody, aj faktúry za energiu, potraviny a rôzne nezmyselné náklady vyvolané štátom. A ľudia aj prispievajú, ako môžu. Lebo dnes  nie je problém pomôcť človeku, dnes je problém nasýtiť tento nenažratý štát!?

Zdôvodňovanie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, že prispieva dosť a každý rok dáva najmä na dlhodobú starostlivosť viac, neobstojí. Keď si porovnáme koľko dávajú naši susedia na sociálne služby k HDP, tak je na tom SR  najhoršie. Úplne najhoršie.

Dlhodobá starostlivosť - výdavky štátov k HDP


KRAJINA                     2013        2060

Slovensko                    0,2           0,7

Česká republika           0,7           1,5

Maďarsko                    0,8           1,3

Poľsko                         0,8           1,8

EU 15                          1,7           3,0

Minister Ján Richter preto nemá rátať  globálne čísla o koľko dali medziročne viac na sociálne služby, ale mal by povedať koľko dali v porovnaní s našimi susedmi a koľko zvýšili na osobu. A tých odkázaných osôb bude stále viac, lebo demografia nepustí. S takouto nesystémovosťou nám finančné zabezpečenie dlhodobej starostlivosti v roku 2060 stačiť nebude a podľa prognostikoch úplne zlyhá. Vstup silných  populačných ročníkov odkázaných na sociálne služby a zvyšovanie demencií (Alzheimer, Parkinson…) sú desivou prognózou, na ktorú súčasní politici túto krajinu vôbec, ale že vôbec nepripravujú. Nedostatok pracovných síl v sociálnych službách? neriešia! Ukrajinci a Srbi? Pre nich bude SR len prestupná stanica do západnej Európy. Ale toto našich úradníkov a politikov netrápi. Oni riešia 10m2 na človeka v sociálnom zariadení, kde väčšinou sedí na invalidnom vozíku, alebo je už nemohúci na posteli a to, či mám súhlas na uverejnenie fotografii odkázaného seniora na našej nástenke! Čo k tomu dodať?

Chorý zákon o sociálnych službách, ktorý zaviedol choré nesystémové financovanie je nutné celý zmiesť zo stola a urobiť nový funkčný systém inak sa naša generácia sociálnych služieb ani nedožije.

PhDr. Ing. Pavol Vilček, riaditeľ Spišskej katolíckej charity