Naše mesto má pomerne krátky čas nový denný stacionár. Ako hovorí riaditeľka Stacionára sv. Kataríny Labouré v Spišskej Novej Vsi Mgr. Vladislava Polomová „starší občania sú nositeľmi skúseností a tradícií. Sú tvorcami našej histórie i súčasnosti, duchovných hodnôt. Predstavujú prínos pre celú spoločnosť. Spoločnosť by sa v čase jesene ich života mala postarať o ich aktívne starnutie, o ich realizáciu primeranú ich fyzickému a duševnému zdraviu. Pretože tak ako mladší ľudia, aj seniori by svoj voľný čas mali tráviť aktívne a realizovať sa podľa svojich potrieb, túžob a schopností.
Primeranú realizáciu, ale aj ochranu, bezpečnosť a starostlivosť ľudom seniorského veku poskytujú denné stacionáre. Jedným z nich je aj náš denný stacionár sv. Kataríny Labouré. Pracovníci stacionára sa snažia svojimi aktivitami prispievať k zvyšovaniu kvality života seniorov, brániť vzniku spoločenskej izolácie seniorov z dôvodu ich veku.
V našom zariadení využívame veľkú škálu sociálnych terapií – muzikoterapiu, biblioterapiu, aromaterapiu, atď. rôznymi vedomostnými cvičeniami precvičujeme pamäť, hráme spoločenské hry, čítame knihy, počúvame hudbu, precvičujeme motoriku, zaoberáme sa ručnými prácami…“ Z rozhovoru s ňou sa však dozvieme, že ich klientmi nie sú len naši starkí… Stacionár je akoby prechodným domovom aj pre mladých.
ÁNO, AJ NAŠE MESTO MÁ PRÍJEMNÉ MIESTO, KDE MÔŽU KAŽDÝ PRACOVNÝ DEŇ OD 7.00 DO 15.30 PESTRO A V DOBREJ STAROSTLIVOSTI STRÁVIŤ SENIORI, ALE AJ HANDICAPOVANÍ MLADÍ ĽUDIA. JE TO DENNÝ STACIONÁR – DOM CHARITAS SV. KATARÍNY LABOURÉ NA SLOVENSKEJ ULICI.
Vznikol ako organizačná súčasť Spišskej katolíckej charity v októbri 2017 a reálne svoje služby poskytuje od 01. 01. 2018. 55 klientov – seniorov aj mladých ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou, mentálne či telesne oslabených – má možnosť stráviť deň v spoločnosti príjemných ľudí, milých opatrovateľov s individuálnym prístupom ku každému z nich. Stacionár poskytuje klientom komplexnú starostlivosť. Veková hranica je od 18 rokov. Niektorí klienti tu prichádzajú po ukončení Spojenej školy sv. Maximiliána Mária Kolbeho na sídlisku Tarča, iných sem privezú príbuzní z blízkeho okolia mesta, napríklad z Levoče či Spišského Štvrtku. Najstarší klient má 74 rokov.
Táto svätica pochádzala z burgundského kraja vo východnom Francúzku. Narodila sa v roku 1806 v roľníckej rodine, jej pôvodné krstné meno bolo Zoe. Ako deväť ročná stratila mamu, vtedy osobitne primkla k Panne Márii ako k svojej nebeskej mame. Dvanásťročnej jej otec zveril vedenie domácnosti a dospievajúca dievčina príkladne plnila úlohu gazdinej. Chcela sa stať rehoľníčkou, odmietala všetky ponuky na sobáš. Pri voľbe rehoľnej spoločnosti jej pomohol živý sen – sv. Vincent de Paul ju povzbudil k vstúpeniu do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky (vincentky). Zoe vstúpila do noviciátu vincentiek 21. Apríla 1830 a prijala rehoľné meno Katarína. V tom čase sa mohla zúčastniť na slávnostnom prenesení ostatkov sv. Vincetna de Paul z chrámu Notre Dame do kaplnky lazaristov – ich zakladateľom bol práve sv. Vincent. Postupne sa u nej začali prejavovať mimoriadne omilostenia v podobe videní – tri dni sa jej zjavovalo srdce sv. Vincenta. Neskôr mala videnia Pána Ježiša v Eucharistii a Krista Kráľa. Okrem toho zažila aspoň päť zjavení Panny Márie. Raz sa jej Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej vyhotovili tzv. Zázračnú medailu P. Márie s nápisom „Ó Mária, počatá bez poškvrny hriechu, pros za náš, ktorí sa k tebe utiekame!“
Sestra Katarína Labouré sa s mimoriadnymi omilosteniami nezdôverila nikomu, iba svojmu spovedníkovi a po jeho smrti svojej predstavenej. Počas noviciátu na nej nik nezbadal nič mimoriadne. Bola síce nevšedne nábožná, ale pritom jednoduchá a pokojná. Napokon ju poslali do Chudobinca sv. Antona na parížskom predmestí sv. Antona, kde strávila 45 rokov rehoľného života. Konala najnižšie práce okolo starkých, v kuchyni, na gazdovskom dvore aj na vrátnici. Cítila sa nástrojom v Božích rukách a z Božej vôle jednoduchým poslom Panny Márie.
Sestra Katarína Labouré zomrela 31. Decembra 1876.Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. V júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred jej blahorečením našli telo Kataríny neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária.
Príkladný a skromný život sv. Kataríny Labouré a starostlivosť o ľudí, ktorí jej boli zverení, inšpiruje aj pracovníkov tohto stacionára.
časopisu Farská rodina – PhDr. Lucia Smolejová
(spracované podľa materiálov SpKCH, Mgr. Vladislavy Polomovej, www.zivotopisysvatych.sk)
Zdroje: amisdejesus.net
