Spišská katolícka charita spolupracuje so švajčiarskou charitou Caritas Schweiz už 7 rokov. V decembri 2021 bola obnovená spolupráca znovu podpísaním zmluvy. Projekt sa volá „24 Stunden Betrueung“ (v preklade: „24 hodinová starostlivosť“) a ponúka pracovnú príležitosť – opatrovanie seniorov v ich domácnostiach. Umožňuje opatrovateľkám, prípadne zdravotným sestrám prehĺbiť si prax v opatrovateľskom odbore. Jeho cieľom je nadobudnutie nových skúseností v tejto oblasti pre zamestnancov Spišskej katolíckej charity, privyrobiť si a zároveň pomôcť s opatrovaním seniorov v zahraničí.

Pre seniorov, ktorí potrebujú opateru je vhodné, ak sa pri nich striedajú známe tváre. Najmä ak ide o ľudí postihnutých demenciou alebo Alzheimerovou chorobou. Títo pacienti napriek svojej chorobe vnímajú prostredie aj ľudí, ktorých stretávajú. Častá zmena im neprospieva. Aj to je jedným z dôvodov, prečo sme sa v Spišskej katolíckej charite rozhodli vstúpiť do projektu. „Ide o  dlhodobý proces budovania tímu ľudí, ktorí sa chcú venovať tejto práci v zahraničí. Spoločným záujmom charít je, aby sa pri klientovi vytvoril tzv. „opatrovateľský tandem,“ teda dve opatrovateľky, ktoré sa striedajú pri jednom klientovi. Je veľmi dôležité, aby títo seniori zažívali čo najmenej zmien,“ objasňuje Zuzana Seredová, koordinátorka projektu.

Skutočná cesta objavovania nespočíva v hľadaní novej krajiny, ale v hľadaní nových očí (M. Proust)

Cestovanie umožňuje človeku rozšíriť si obzory, spoznať novú kultúru, inú krajinu, prehĺbiť jazykové znalosti. Svoje o tom vie aj pani Jana, ktorá absolvovala trojmesačný pobyt vo Švajčiarsku. Jej úlohou v zahraničí bolo postarať sa o domácnosť a sprevádzať klientov počas dňa v ich potrebách – napríklad pri návšteve lekára, na ceste do obchodu či na prechádzke, jednoducho byť im nápomocnou. Na otázku, ako sa v zahraničí cítila, odpovedá: „Moje pocity boli pozitívne a keď sa cítili aj klienti dobre, o to šťastnejšia som bola aj ja.“ Po návrate späť, sa vrátila do svojej pôvodnej práce ako opatrovateľka Domu Charitas sv. Jána Bosca. Riaditeľ Domu Charitas v Spišskej Kapitule, Mgr. Dušan Galica uvoľnil na pobyt v zahraničí zatiaľ štyroch zamestnancov. Projekt vníma pozitívne najmä preto, že „po návrate sú opatrovatelia plní novej energie. Z môjho pohľadu je to dobrá myšlienka, ktorá obsahuje pomoc, spoznávanie ľudí a krajiny, nové pracovné skúsenosti, vzdelávanie sa v cudzom jazyku. Za mňa – veľmi dobré.“

Pani Júlia pracuje tri roky ako opatrovateľka v Dome Charitas sv. Kamila. Možno práve preto, že v zahraničí opatrovala viac než 10 rokov, nebála sa neznámych vôd a tiež si vyskúšala trojmesačný pobyt vo Švajčiarsku. Lákala ju možnosť privyrobiť si a získať nové skúsenosti. V zahraničí sa cítila príjemne aj napriek náročnej práci: „Opatrovala som starší manželský pár. Mojou úlohou bolo aj varenie, podávanie stravy počas dňa, hygiena v noci. Jednoducho som im mala spríjemniť chvíle v ich starobe a bezmocnosti, v ktorej boli odkázaní na moju opateru. Bola to skvelá skúsenosť, starkí mi opätovali moju láskavú starostlivosť.“

Pobyty sú určené pre opatrovateľov, ktorí nechcú v zahraničí zotrvať dlhodobo. Možnosť finančne si v zahraničí privyrobiť je u väčšiny Slovákov stále dosť silná. Projekt „24 Stunden Betrueung“ je skvelou príležitosťou pre opatrovateľov, ktorí nemajú túžbu vycestovať dlhodobo. Rovnako to mala aj pani Júlia, ktorá sa naspäť vrátila po troch mesiacoch, „pretože mi skončil pracovný turnus a taktiež kvôli svojej rodine a pracovnému pomeru, ktorý mi na Slovensku aj naďalej trvá.“

Cestovanie v mnohých ľuďoch vzbudzuje radosť a nadšenie. Stráviť v zahraničí viac ako dva týždne a ešte pracovne však už môže byť aj stresujúce. Rozhodujúci je postoj, aký vo svojom vnútri zaujmeme. Pani Jana sa rozhodla vyťažiť z pobytu čo najviac, novonadobudnuté skúsenosti dokáže využiť aj vo svojom zamestnaní na Slovensku: „Počas pobytu som sa naučila vážiť si maličkosti bežného dňa a byť vďačná za všetko. Skúsenosti môžem využiť aj v  zamestnaní na Slovensku, kde momentálne pracujem a niektoré veci robiť iným spôsobom ako doteraz.“ Pani Júlia vidí prínos pobytu v zahraničí v tom, že si viac ako doteraz uvedomuje, že starí a bezvládni ľudia by nemali byť sami „a na obtiaž nám, mladším. Práve naopak, potrebujeme sa o nich postarať s láskou, aby prežili dôstojnú starobu.“

Na záver

Opatrovateľky si okrem privyrobenia zdokonalia jazykové znalosti, sú odkázané spoľahnúť sa pri svojej práci samy na seba a to sa môže pozitívne odraziť na ich sebavedomí aj po návrate.  Cieľom projektu je aj ponúknuť opatrovateľom príležitosť zažiť niečo iné, oddýchnuť si od rutiny, získať nadhľad, nové skúsenosti a finančne si privyrobiť. Ak by sa myšlienka projektu naplnila a podarilo by sa vytvoriť tandem striedajúcich sa opatrovateľov u nás a vo Švajčiarsku, nielen, že nám v zariadeniach nebudú chýbať opatrovatelia, ale je možné, že benefit výmenného pobytu v zahraničí priláka nových zamestnancov na pozíciu opatrovateľov do našich zariadení.

-kh-