V obci Údol (okres Stará Ľubovňa) sa v priestoroch bývalej základnej školy už šesť rokov nachádza Dom Charitas sv. Demetera. Budova je dosť veľká na to, aby vrchné poschodie mohli počas dňa obývať deti z materskej školy a prízemie klienti Denného stacionára. V obci sa hovorí rusínskym nárečím, mnohí starkí zo stacionára takto rozprávajú, často sa napríklad omšiam v slovenčine vyslovene bránia a uprednostňujú tie vo svojom jazyku – rusínčine.
Dva dni pred Vianocami sa to v stacionári hmýrilo radosťou a dobrou náladou. Samozrejme, že atmosféru ovplyvňujú blížiace sa sviatky, no na druhej strane, dobrú atmosféru si treba vedieť spraviť. A to opatrovateľky tohto stacionára veľmi dobre vedia, lebo na výzdobe si dali naozaj záležať. Do príprav sa zapojili naplno a denný stacionár vyzdobili od stropu až po zem. Nepreháňam. V jednej miestnosti boli starkí vyparádení a plní očakávania z programu, tešili sa na omšu, program, darčeky aj spev. Druhú miestnosť – jedáleň, zdobil tradičný vianočný stromček visiaci zo stropu, ktorý seniori poznajú ešte zo svojich mladých čias.
Dnes prišli klientov do stacionára navštíviť dve vysokoškoláčky – Kaja a Gitka. Dievčatá mali za úlohu v rámci semestrálnej práce vymyslieť projekt, na ktorý zoženú financie alebo materiálne veci. Podmienkou projektu bolo niekoho obdarovať, urobiť ním radosť. Sprvu mali obavy, či sa im vôbec niekto ozve po tom, čo oslovili potenciálnych sponzorov, keďže pred Vianocami sa to na internete podobnými dobročinnými akciami len tak hemží. Strach sa rozplynul s prvou pozitívnou správou, po ktorej nasledovalo množstvo ďalších. Vďaka tomu mohli študentky vyskladať nádherné a bohaté balíčky plné drogérie, farebných a teplých ponožiek ako aj pochutín pre seniorov.
Nezávisle od projektu Daruj srdce, ktorého názov je odvodený od začiatočných písmen sociálneho zariadenia pre seniorov, sa riaditeľka denného stacionára zapojila do ďalších vianočných projektov ako napríklad: Vianočná pošta, Pošli dobro, Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok a Vianočný zázrak.
V tomto covidovom období, keď je každú chvíľu vyhlásený lockdown a návštevy v našich zariadeniach sú obmedzené, sa manažéri snažia svojich klientov potešiť aspoň materiálne. Aj keď všetci dobre vieme, že ľudská blízkosť a objatie sú nenahraditeľné.
Čoraz viac sa presviedčam o tom, že „čo človek vyžaruje, to priťahuje.“ Z riaditeľky, Dany Spišiakovej, srší entuziazmus a charizma, nečudo, že aj opatrovateľky sú srdečné a láskavé. Je to poznať jednak na klientoch, ktorí sú spokojní a vysmiati a jednak to človek pozná na vlastnej koži, keď navštívi Denný stacionár sv. Demetera.
V Údole som sa cítila prijatá hneď ako som stlačila kľučku na dverách. A to hovorím napriek tomu, že mi okamžite po vstupe do stacionára strčili testovaciu paličku do nosa J Ďakujem za skvelú prácu, ktorú pre starkých a ich rodiny robíte, milé kolegyne v Údoli.
