Milí zamestnanci charity, kolegovia, členovia farských charít, dobrovoľníci a všetci ľudia dobrej vôle!
Ako vieme, začiatok pôstu nie je len o vyškrtnutí sladkostí z jedálnička, ale o nastavení srdca na frekvenciu, ktorú žije aj charitná služba Cirkvi – frekvenciu nezištnej lásky.
Keď Cirkev hovorí o pôste, almužne a modlitbe, neponúka nám tri oddelené disciplíny, ale jeden spojený pohyb duše. Almužna v duchu charitnej služby nie je „zvyšok“, ktorý nám zostal. Je to vedomé rozhodnutie urobiť vo svojom živote miesto pre niekoho iného. Ako uvádzajú otcovia biskupi Slovenska v jednom z posolstiev k pôstnemu času, pôst nás má vnútorne oslobodiť od zahľadenosti do seba, aby sme videli núdzu tam, kde sme ju doteraz prehliadali.
Prázdny tanier, plné ruky…
Skutočný pôst sa začína tam, kde naše „menej“ znamená pre niekoho iného „dosť“. Charita nás učí, že služba núdznym nie je len o materiálnej pomoci, ale o vrátení ľudskej dôstojnosti.
Tento rok môžeme pôstne obdobie poňať aj ako tréning vnímavosti:
Pôst od ľahostajnosti: Neodvracať zrak od ľudí na okraji spoločnosti.
Pôst od kritiky: Nahradiť ho slovom povzbudenia, ktoré môže byť nielen pre osamelého človeka cennejšie než čokoľvek iné.
Almužna času: Venovať pár hodín dobrovoľníctvu alebo jednoduchému rozhovoru s niekým, kto je osamelý.
V tréningu vnímavosti sa povzbuďme myšlienkou pápeža Františka, že láska k blížnemu je tou najistejšou cestou k Bohu.
Nech je teda pôst časom, kedy sa naše srdcia „charitne“ rozrastú. Keď sa niečoho vzdáme, nerobíme len dobrý skutok pre iného – meníme tým seba.
Najbližších štyridsať dní nás nevedie k smútku z odriekania, ale k radosti z darovania. Pretože práve v službe sa stávame najviac podobnými Kristovi.
Prajem a vyprosujem všetkým požehnaný pôstny čas!
Váš duchovný správca Martin Zummer.
