Ako vyzerá integrácia utečencov na Slovensku?
V utorok 27.4. sa tím Humanitárnej pomoci zúčastnil v našom prešovskom dobrovoľníckom centre besedy so žurnalistami. Novinári a študenti žurnalistiky sú súčasťou iniciatívy Svet medzi riadkami, ktorá sa snaží vzdelávať novinárov formou workshopov, webinárov alebo field trip-ov.[1]. „Aktuálne sme sa vybrali do troch miest v troch krajinách, konkrétne Przemyśl v Poľsku, Prešov na Slovensku a Krnov v Českej republike. Chceme sa pozerať na rôzne integračné stratégie, ako jednotlivé krajiny pracujú s utečencami z Ukrajiny. Snažíme sa takto učiť novinárov pracovať v teréne, v skupine máme skúsenejších novinárov, ale najmä študentov, ktorí sa takto pripravujú na budúcu prácu,“ objasnila projektová manažérka mediálnej iniciatívy, Pavlína Meľuchová.
Besedovalo sa napríklad o pripravovanom dennom tábore v meste Poprad, ktorý bude pre ukrajinské deti suplovať škôlku. Program v tábore budú zostavovať ukrajinské animátorky, pre migrujúce matky tak vytvárame príležitosť umiestniť dieťa do tábora a hľadať si prácu. Rozprávalo sa aj o tom, ako Ukrajinci prežívali minulotýždňové sviatky Veľkej noci, o pomoci zo strany štátu aj o tom, kde by táto pomoc mohla byť lepšia, či ako pracujú ukrajinskí zamestnanci dobrovoľníckych centier z utečencami. Podľa slov hlavnej koordinátorky dobrovoľníckych centier, Yevheniie Kripak, je mentalita Ukrajincov odlišná od tej našej, preto je pre nich veľmi dôležité, ak jedným z prvých kontaktov je práve niekto z Ukrajiny. „V našich dobrovoľníckych centrách sa utečencom dostáva sociálna aj psychologická pomoc, robíme arteterapiu pre deti, každý deň sa ponúka teplá polievka, pomáhame s hľadaním práce, veľa tvoríme. Pred Veľkou nocou sme napríklad vyrábali anjelov, ktorí symbolizujú, že myslíme na našich mužov, otcov, dedkov, strýkov či priateľov na Ukrajine,“ vysvetľuje dôležitosť dobrovoľníckych centier Yevheniia.
Marina, ktorá pracuje v charite ako psychologička, hovorí o svojom pobyte na Slovensku takto: „Som Slovákom nesmierne vďačná za pomoc, ktorú nám poskytujú. Ďakujem aj charite, za to, že ma zamestnala. Vďaka práci cez deň myslím na hrôzy na Ukrajine menej, tým pádom sú trochu pokojnejšie aj moje deti, s ktorými som sem prišla. S manželom si každý deň telefonujeme. Hoci som Slovensku veľmi vďačná za vrúcne prijatie, chceme sa vrátiť domov hneď ako to bude možné, lebo naše srdcia patria Ukrajine, máme to tam radi.“
Olena, pracovníčka denného tábora pre deti v Poprade:
„Som tu od druhého dňa vojny, prišla som s mamou a so synom. Charita mi pomohla nájsť škôlku pre syna, ja sama mám vďaka charite prácu. Sme nesmierne vďační az pomoc, ktorá sa nám na Slovensku dostala. Pretože je veľmi náročné začať život odznova, žiť normálne, keď viete, čo sa deje u vás doma. Stále mám obavy a panikárim, keď vidím lietadlo alebo helikoptéru. Sme veľmi vďační za to, že ste k nám milí, veľmi potrebujeme túto vašu pomoc a podporu, pretože sme naozaj stratili úplne všetko zo dňa na deň.“
V rámci Slovenska skupinu novinárov sprevádzala reportérka Jana Čavojská: „Fáza, keď sa každý snažil pomôcť je už za nami, otázkou je teraz, ako v Poľsku, Českej a Slovenskej republike vyzerá integrácia po tejto prvej fáze pomoci Ukrajincom.“ Okrem Spišskej katolíckej charity sa žurnalisti stretli aj s mestom či univerzitnými pedagógmi, ktorí Ukrajincov vyučujú slovenčinu.
[1] Exkurzia, poznávací výlet do inej krajiny
