Význam denného stacionára

Denné stacionáre (DS) slúžia pre ľudí, ktorí sú odkázaní v zmysle Rozhodnutia o odkázanosti na konkrétny stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Sociálna služba sa poskytuje v dennom stacionári len na určitý čas počas dňa (448/2008 Zb. z.). Stupeň odkázanosti sa určuje na základe zdravotného a sociálneho posúdenia bez ohľadu na vek. Vďaka fungovaniu denných stacionárov môžu rodičia zdravotne znevýhodnených detí alebo dospelé deti zdravotne znevýhodnených rodičov pracovať, a zároveň majú istotu, že ich rodinný príslušník je v dobrých rukách. Jeden takýto denný stacionár som navštívila v predvianočnom čase. Celá miestnosť bola vyzdobená anjelmi, pohľadnicami, papierovými zvieratami, na stole ležali krabice s korálikmi, lepidlá, farebné papiere… prostredie hovorilo samo, nepotrebovala som sa opatrovateľky dlho vypytovať, čo s klientmi počas dňa robí. Viem, že v ďalších stacionároch to vyzerá veľmi podobne, lebo keď som potrebovala pomoc s ručne robenými pohľadnicami, poslali mi ich viac než som stihla použiť a že boli naozaj krásne, sa môžete presvedčiť na fotkách pod článkom. Nad denným stacionárom stojí riaditeľ. V našej charite to funguje tak, že riaditeľ má obyčajne pod palcom ešte pobytové zariadenie (ako napríklad v Spišskom Štiavniku) alebo službu ADOS, ADS či inú pridruženú zodpovednosť. Informácie z prvej ruky riaditeľom a zodpovedným zamestnancom stacionárov však posúva koordinátorka Lenka.

Pracovná náplň koordinátora denných stacionárov

„Úlohou koordinátora je poskytnúť informácie riaditeľkám DS o aktuálnych metodických usmerneniach, postupoch, ktoré sú odporúčane RÚVZ alebo MPSVR SR, komunikácia s právnym oddelením a poskytnutie vzorov Zmlúv o poskytovaní sociálnej služby, Zmlúv o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku zariadenia sociálnej služby, pripravovať podklady k žiadostiam o finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, pri zmene registrovanej kapacity, pri zaregistrovaní nového denného stacionára v rámci VÚC, vyhľadávať možnosti vzdelávania pre zamestnancov denných stacionárov, ale najmä byť nápomocným pri riešení problémov, keď je to potrebné.“ Nepoznané v začiatkoch chvíľami spôsobovalo stres, no dnes už má Lenka z tejto práce radosť, pretože, keď človek vidí zmysel, práca naberá nový rozmer. Opatrovateľky už pre Lenku nie sú len kolegyne, stali sa jej priateľkami: „Keď som v úzkych, a potrebujem niečo z praxe, viem, že im môžem zavolať a pomôžu mi, nakoľko ony sú tie, ktoré sú v denno-dennom kontakte s klientmi.“ Hoci Lenka nikdy nemala pocit, že ide do úplne neznámeho prostredia, tento adaptačný proces od nepoznaného k udomácneniu sa, trval približne rok od nástupu. „Pred tým, než som nastúpila, pozícia koordinátora neexistovala. Hoci som bola v oblasti ambulantnej sociálnej služby neskúsená a mala som sa stať koordinátorkou nad riaditeľkami, ktoré sú v službe už niekoľko rokov, cítila som veľmi vľúdne prijatie, a zároveň aj rešpekt. S úctou a rešpektom som pristupovala aj ja k nim. Opatrovateľky aj riaditeľky DS vo mne vzbudzovali aj vzbudzujú obdiv, keďže ony sú tie, ktoré vlastným úsilím často aj nad rámec pracovného času vymýšľajú aktivity, ktoré s klientmi budú robiť, vynakladajú úsilie, aby naplnili kapacitu denných stacionárov a v čo najväčšej možnej miere pomohli tým, ktorí sú na pomoc odkázaní. Myslím, si, že v mnohom mi pomohlo aj to, že som otvorená a úprimná, a preto aj keď som si nebola niečím istá, pýtala som sa. Nikdy som sa nestretla s odmietavou reakciou,“ opisuje Lenka svoju prácu v začiatkoch.

Fungovanie denných stacionárov v COVID-ovej dobe

Pandémia riadne otriasla aj fungovaním denných stacionárov. V posledných rokoch počet nami prevádzkovaných denných stacionárov klesal z dôvodu zmeny v Zákone o sociálnych službách vo veci financovania denných stacionárov. Najväčšou víziou na rok 2022 je pre Lenku naplnenie, resp. udržanie kapacity stacionárov a zachovanie počtu prevádzkovaných stacionárov, ako ich máme dnes, teda 13. „V praxi to znamená, že vždy musíme pracovať na atraktivite denného stacionára, na tom, aby pocit, ktorý nadobudnú bude, že tu strávia plnohodnotný kvalitný čas. Ak to aj nevie posúdiť klient sám, tak jeho rodinný príslušník,“ dopĺňa Lenka.

Každá riaditeľka si adeptov na klientov pre svoj denný stacionár vyhľadáva sama, resp. v spolupráci s obcami  alebo mestami,  v ktorom pôsobia a z blízkeho okolia. V rámci svojej pozície im vie Lenka pomôcť využívať projekty, ktoré by zvýšili kvalitu času v stacionári, napríklad „sme vďaka jednému takémuto projektu mohli zakúpiť krosná do denného stacionára v Domaňovciach, kde bol po nich zo strany klientov obrovský dopyt.“

Služba poskytovania denných stacionárov zápasí najmä s neinformovanosťou obcí o potrebe a nutnosti dofinancovania tejto služby. Nie každý stacionár je financovaný aj zo strany mesta či obce klientov, ktorí ho navštevujú. Peniaze z Ministerstva práce môžu pokryť iba mzdy zamestnancov. S prevádzkou denného stacionára sa ale spája množstvo iných nákladov, ktoré je potrebné vykryť a na to je priam žiadúce, aby pomohli aj  obce a mestá tak, ako je to popísané v zákone o Sociálnych službách (Zákon 448/2008 Zb.z.). Ide napríklad o vzdelávacie kurzy pre zamestnancov, platbu za nájom, elektrinu, vodu, kancelárske materiály, materiál na kreatívnu činnosť a mnoho iných nákladov, ktoré súvisia s prevádzkovaním denného stacionára. Lebo, ako dopĺňa Lenka: „aj keď je naša ochota veľká, nie vždy to vieme vyfinancovať sami. Na druhej strane musím povedať, že situácia sa zlepšuje, pretože čoraz viac obcí rozumie tejto potrebe aj tomu, kde tieto ich peniaze idú a prečo ich nedokážeme z iných zdrojov získať.“ Za poskytnutú sociálnu službu v dennom stacionári si platia aj klienti, resp. ich rodinní príslušníci, ale cieľom nie je finančná nedostupnosť, práve naopak, aby sa služba stala dostupnou pre každého, kto je na ňu odkázaný.

O potenciálnych klientoch sa riaditeľky denných stacionárov dozvedajú od mesta alebo obce, v ktorom pôsobia, pretože mesto či obec vypracúva rozhodnutie o odkázanosti pre fyzické osoby so zhoršeným alebo zlým zdravotným stavom. Ak rodinní príslušníci klienta uvažujú nad umiestnením do denného stacionára, po dohode termínu s riaditeľom si môžu prísť obzrieť priestory a fungovanie denného stacionára, denný režim.  Samozrejme, aktuálne všetko podlieha platným epidemiologickým a hygienickým nariadeniam spojeným s koronavírusom. Ak klienti zvážia, že sa im zariadenie pozdáva, klient môže nastúpiť. Ak nie, je tu aj možnosť poskytnutia opatrovateľskej služby, teda charitatívnej služby priamo u klienta doma, v jeho prirodzenom rodinnom prostredí.

Vízie a plány na rok 2022

Začiatkom roka si väčšina manažérov plánuje aktivity na nasledujúce obdobie. Inak to nie je ani u Lenky, jej plány na rok 2022 sú viac-menej jasné: „Ja by som bola vďačná, ak by sme zastabilizovali aktuálnu kapacitu a počet denných stacionárov. Za posledné 2 roky nám veľa klientov odišlo alebo zomrelo. Nie je ľahké nahradiť dlhodobého klienta a už vôbec nie teraz, keď kvôli opatreniam boli často denné stacionáre zatvorené pre rodinných príslušníkov, resp. ľudí z vonku. V takom prípade je náročné zabezpečiť napríklad adaptačný proces, nakoľko máme obmedzené aj návštevné hodiny. Minulý rok sme napríklad v obci Hranovnica registrovali nové priestory a menili využívané priestory.  Od  1. januára pôsobíme v nových priestoroch, avšak  aktuálna kapacita  denného stacionára je naplnená len na 30%. Bola by som rada, keby sa nám v roku 2022 podarilo naplniť ho na 100%. Aj kvôli súčasnej situácií s ohľadom na pandémiu, strach a pocity, ktoré so sebou toto obdobie prinieslo, by pre mňa zastabilizovanie súčasného počtu denných stacionárov bolo veľkým úspechom.“

-kh-