Čím sú vaše zariadenia špecifické?

Dom Charitas sv. Damiána de Veuster bolo jediné zariadenie Spišskej katolíckej charity, ktoré sa venovalo chlapom na okraji spoločnosti. Rekonštrukciou staršieho domu na konci dvora  vznikol priestor pre ubytovanie ďalších mužov a nové zariadenie s názvom Dom Charitas sv. Dominika Savia.

Máme tu pestrú paletu mužov – niektorí sú mentálne či fyzicky hendikepovaní, ale sú tu aj odchovanci z detských domovov, ktorí by bez pomoci neprežili. Ubytúvame mužov v špecifickej životnej situácii, napríklad bývalých väzňov či takých, ktorí by sa bez pomoci stali bezdomovcami a tulákmi.

Viete, títo chlapi sú na okraji celého sociálneho systému. Na jednej strane sa nečudujem, pretože, keď sa povie deti, seniori, osamelé matky s deťmi, každý citlivejší človek na to zareaguje, ale títo chlapi sú braní ako spodina. Niektorí môžu za to, ako dopadli, ale mnohí sa tu dostali zlým rozhodnutím či tým, že sa v živote nevedeli zariadiť (parazitovanie, rodina, okolnosti v živote, nie múdre rozhodnutia) a práve pre takých ľudí sa to oplatí robiť. Pretože tu stačí urobiť malinkú vec a človeku dokážete úplne zmeniť život. To je presne to, čo ma na tejto práci baví.

Portfólio chlapcov je tu veľmi pestré: máme tu vysokoškolsky vzdelaných, chlapcov so základným vzdelaním, alkoholikov, kleptomanov ľudí maďarskej národnosti, islamského vierovyznania zo Sýrie a rôzne ďalšie zaujímavé prípady… naozaj pestrá paleta. 

Človek obyčajne uteká z prostredia výkonného manažmentu až v momente vyhorenia alebo tesne pred ním. Ako to bolo u vás, prečo ste sa rozhodli opustiť biznis sféru?

Ponuku na pozíciu riaditeľa som našiel na profesii. Máte pravdu, že človek málokedy uteká z takéhoto prostredia, obyčajne aj keď odíde z jednej korporácie, je to len preto, že si našiel lepšie platenú prácu v podobnej oblasti. V tom čase som bol atakovaný ďalšími ponukami v strednom manažmente no ja som túžil po radikálnej zmene. Našiel som pracovnú ponuku  na pozíciu riaditeľa zariadenia v Novej  Ľubovni, podal som si žiadosť a z charity mi zavolali a pozvali ma na pohovor. Pravdupovediac, bol som prekvapený, že z charity prišli asi šiesti ľudia. Z nášho rozhovoru  vyplynulo, že so svojím temperamentom by som asi do prostredia zariadenia v Novej Ľubovni veľmi nezapadol, hodím sa skôr do Spišských Vlachov. Ani vedeniu charity nedávalo zmysel, prečo človek z „retailu“ chce prestúpiť do úplne iného odvetvia. Ja som však túžil skúsiť niečo úplne iné, niečo čomu som sa v mojom profesijnom živote ešte nevenoval.

Čo ste teda so svojou temperamentnou, živou povahou v zariadení zmenili?

Pod mojím vedením sa zariadenie postupne rekonštruuje. Narastá kvalita a možnosť voľnočasových aktivít v zariadení. Podarilo sa nám vybudovať krytú terasu, ktorú chceme do budúcna využívať aj ako kino. V jednej časti budovy práve rekonštruujeme práčovňu, kam umiestnime práčku so sušičkou, ktoré sme dostali do daru od spoločnosti LG, za čo sme nesmierne vďační. V inej časti budovy nám v zime zamŕzala voda, preto si vyžiadala okamžitú opravu. V týchto dňoch prebiehajú izolačné práce podkrovia, odkiaľ sme podľa termovízie mali úniky tepla cez 90%.

Snažíme sa vyhadzovať čo najmenej jedla či materiálu, úrodu si sami dopestujeme. A výsledok je taký, že ako sa hovorí, euro k euru a zrazu sa naše zariadenie začalo dostávať do plusových čísel. Tým pádom aj opatrovatelia mohli dostať nejaké bonusy. Muži v zariadení mávali pred mojím príchodom keksík alebo nejakú sladkosť či ovocie len výnimočne, teraz si môžeme zamaškrtiť častejšie – je to badať na ich bruškách.

Zmeny nastali aj na personálnych postoch v zariadení a rovnako aj v reorganizácii pravidiel fungovania zariadenia. Bolo mi ľúto, ak odišli ľudia, s ktorými sa mi pracovalo dobre, ale všetci vieme, že vidina zárobku v charite nie je taká, ako inde, a niektorí odišli za lepšou plácou. Čo už, taký je život.

Je leto, vonku je teplo, pri prechádzke po dvore sme videli, že takmer všetci muži v zariadení sa podieľajú na zveľaďovaní dvora, niektorí sú na brigádach. Ako to u vás vyzeralo počas pandémie a v období prísnych opatrení?

Prechádzali sme si cez rozličné obdobia – Covid bol previerkou „soft skills“, pretože tým, že chlapi boli izolovaní, potrebovali sme hormóny a testosterón redukovať. Takto vznikla myšlienka s posilňovňou – kúpili sme Orbitrek, reflexnú hrušku či boxovací mech, činky, stacionárny bicykel a ďalšie vybavenie, aby chlapi chodili cvičiť. Podobne je to aj po skončení záhradnej sezóny, presunieme sa dovnútra a robíme pirohy, rezance, či iné cestoviny. Pre ďalšie využitie času počas zlého počasia bola zriadená PC miestnosť, biliardový či stolnotenisový stôl.

Dobre, lepenie pirohov je síce manuálnou prácou, ale o dosť menej sa pri nej chlapi zapotia ako keď pracujú vonku v záhrade či pri rekonštrukcii budovy. Stačí to na utlmenie hormónov?

To je síce pravda, ale títo chlapi neboli na prácu v kuchyni zvyknutí. Keď človek robí niečo po  prvýkrát, extrémne sa na danú prácu sústredí a snaží sa ju urobiť čo najlepšie. Najskôr sme pirohy či cestoviny vyrábali len pre seba, postupom času sme ich začali vyrábať vo väčšom množstve a rozdávame ich po okolí chudobným ľuďom. A okrem práce chodievame aj na výlety. Vybraných chlapov som vzal na dovolenku do Grécka, do Turecka, do Poľska, Budapešti, niektorí z nich na dovolenke nikdy pred tým neboli.

Podľa akých kritérií vyberáte, kto s vami pôjde na dovolenku?

Nesmú mať žiadne delikty tu, v zariadení, nesmú sa dostávať do sporov s opatrovateľmi, nesmú mať pneumatikovanie (aktivita, keď si po konflikte hnev vybíjajú s buracím kladivom búchaním do starých pneumatík uložených na dvore). Samozrejme svoje robí aj dobré hodnotenie poriadku na izbách. Keď niekoho vezmem na výlet a ukáže sa, že si to nezaslúži, napríklad tam niečo vyvedie, tak ho už viac nevezmem. Za každú odmenu, moji chlapci chodia aj na výlety po okolí, napríklad teraz sa pripravuje splav Dunajca na raftoch. Mali sme tu muzikantov, spevácke zbory, pravidelne robievame športové dni a podobné aktivity, aby bol ch život pestrejší (bez ohľadu na to, či si to zaslúžia alebo nie).

Čo vám funguje – ako ste si prijímateľov sociálnych služieb získali?

Asi tá jednoduchosť, s ktorou k nim pristupujem. Netvrdím, že toto zariadenie by nemohlo vyzerať stokrát lepšie, ale viem, že vyzerá stokrát lepšie, ako keď som sem prišiel. Som veľmi vďačný za ľudí, ktorých mám okolo seba, lebo tu mám ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť. 

Aj v okolí sa susedia naučili, že môžu prísť, zaklopať a vziať si chlapcov na výpomoc. Chlapi si tak môžu buď privyrobiť alebo sa dohodneme na bartri – napr. máme suseda, ktorý zaklope a požičia si chlapcov na výpomoc na dvore, a my si ho potom zavoláme na výpomoc pri odbornejších prácach. Každý z chlapcov funguje na inej vlnovej dĺžke a keď sa na tú dĺžku naladíte potom dokážete identifikovať ich potreby.

Ďakujem za rozhovor.

-kh-