Aktuality

Čo máme nové?

Rodina je najviac

pridal: SpKCH | dátum: 27. decembra 2020 | kategória: Aktuálne správy

Na Sviatok Sv. Rodiny vám prinášame krásne zamyslenie našej zamestnankyne, Janky Benickej. O tom, že rodinu môžeme zažívať aj tu u nás, na charite. Článok odznel aj v Zuberských Novinách.

Mnohokrát ste možno aj vy počuli: Veď Charita je bohatá!!! Áno, je…je… ale na Lásku. A to nie na hocijakú, ale na TEBE Lásku. Ovocím takej Lásky s veľkým „L“ je služba. Tá musí začať doma. A my, ako rodina sme doma práve v Charite..

Služby Spišskej katolíckej charity na Orave sú rôzneho druhu. Predstavme si ich ako izby domu, ktoré sú spojené potrebami. Tým domom je rodina, podotýkam jedna rodina, a tú tvoria tak prijímatelia služieb, ako aj zamestnanci, či dobrovoľníci. Každá rodina sa potrebuje starať neustále o všetky svoje potreby, nielen občas a iba niektoré. Počúvame, že Charita má byť zadarmo, ale ona nemôže žiť len zo zberu šatstva, i keď aj to je záslužné.

Prosím, viem, že teraz je to cez rúško ťažšie, ale snažme sa vidieť dobro a nie vyhľadávať nedostatky. Nezabúdajme, že sme ako ľudia minimálne morálne povinní podeliť sa aspoň so svojim nadbytkom s tým, čo sa iným nedostáva. Vždy ide o ochotu, nie o bohatstvo…  Pozabudli sme na almužnu, ktorou nie je len halier v klobúku žobráka, ale nezištná pomoc pre toho, kto to potrebuje, pretože chudobných a chorých budeme mať vždy medzi nami, tak ako nám pripomína aj Sv. Písmo.

Tým chcem povedať, že charita sa nestará len o to, čo vidno. Každý v svojom regióne, obci, vidí konkrétne zariadenie, napríklad stacionár, ale my v rámci svojej služby robíme oveľa viac, pomáhame rodinám, týraným, osamelým, aj tým, ktorí sa nemajú kam podieť, tým, ktorým treba zapožičať pomôcky, staráme sa o chorých, nevynímajúc službu večer, po víkendoch, aj tu, v Zuberci…  Je až neuveriteľné pozorovať, aká zmena nastáva v človeku, keď sa dostane do kontaktu s tým, kto mu je ochotný podať ruku, ako sa mu uľaví, ako má znovu nádej, či chuť žiť. O to viac samozrejme v tejto dobe. My sme neostali sedieť doma, slúžili sme stále, len sme museli zamknúť dvere, aby sme neohrozili ani vás, ani nás a mnohí z vás to vedia.

Pre Oravu je samozrejmosťou starostlivosť o svojich rodinných príslušníkov často až na dno síl. Služba v týchto prípadoch je vyhľadávaná až vtedy, keď sami už pomáhať nevládzu… Často sú tomu príčinou predsudky, preto určité druhy našich služieb je veľmi ťažké rozvíjať. Práve na to chcem moc apelovať: Nebojte sa rozhodnúť dať svojich najbližších do stacionára, či už to potrebujú oni, alebo vy. Nech vás neodradia slová okolia, ale povzbudí zmenená životná situácia tých, ktorí tu prichádzajú. Pravdou nie je ani vysoká platba, ani povinnosť byť tu každý deň, ani nesplniteľné podmienky, nik vám nevezme príspevok za opatrovanie. Denný stacionár nie je len pre Zuberčanov, je pre potrebujúcich, nehľadiac na situáciu, vek, ani chorobu. A to, že kto tam chodieva? Napríklad konkrétne našim špecifikom v dennom stacionári v Zuberci je, že našimi klientami sú už tretí rok pomerne mladí ľudia s prevažne mentálnou, či duševnou poruchou. Uvedomme si, že presne tak, ako my nemôžme za to, že sme sa narodili v tabuľkách hraníc normy duševného zdravia a v podstate nám nič na prežitie nechýba, tak ani tieto rodiny, ani oni sami si ničím chorobu, či biedu nezaslúžili, ani si to nepýtali. Buďme teda vďační za to, čo máme, nie nevďační za to, čo nemáme…

Začnime, pripravme sa a začnime spolu so svätou rodinou na Vianoce. Len sa k nim pridajme a uvidíme toľko zázrakov, koľko ich videli pastieri, či traja králi v Betleheme, lebo práve tam začala ozajstná Rodina.

Autorka, Janka Benická, je oblastná riaditeľka pre Oravu, zamestnankyňa Spišskej katolíckej charity