Zhromaždenie za účelom dosiahnutia spravodlivého financovania odkázaných seniorov sa uskutočnilo v Bratislave v stredu 14.10.2015 na Námestí slobody pred Úradom vlády SR. Zhromaždenia sa zúčastnili zástupcovia a členovia Slovenskej katolíckej charity, Evanjelickej diakonie ECAV, Združenia seniorských prijímateľov sociálnych služieb, Asociácie sestier a pacientov ASAP. Tieto sa dlhodobo venujú poskytovaniu služieb odkázaným seniorom. Zhromaždením chceli upozorniť na porušovanie 3 ústavných práv.
Podľa Anny Ghannamovej zo Združenia seniorských prijímateľov sociálnych služieb, prvým porušovaným právom je právo občana na pomoc v núdzi. Seniorský občan, ktorý má Alzheimera, Parkinsona, alebo iné diagnózy a je odkázaný na pomoc inej osoby, si už nevie zarobiť na sociálnu starostlivosť. Nedostáva sa mu však tejto pomoci. Najmä seniori u neverejných poskytovateľov čerpajú len 1/3 z verejných zdrojov ako príspevok v odkázanosti. Aj na túto dávku čakajú 4-10mesiacov. Niektorí seniori – asi tretina žiadateľov sa tejto dávky vôbec nedožije. Táto časť slovenských seniorov nedostane od štátu nič, práve vtedy, keď to najviac potrebuje. Na druhej strane seniori vo verejných zariadeniach, ktoré patria pod samosprávy -tam takmer 2/3 za sociálnu službu pre nich zaplatí zriadovateľ z verejných zdrojov, čiže z daní nás všetkých, a to je diskriminácia. Nemôže jeden senior dostať 2/3, iný 1/3 a ďalší nič. V tejto krajine sme sa zaviazali – aj v Európskej únii aj v ústave k rovnosti občanom, a táto rovnosť je porušovaná. Nerovnosť vznikla zákonom o sociálnych službách z dielne exministerky V.Tomanovej zo SMERu. Je nutné, aby SMER, keď ešte má svoju väčšinu v parlamente túto diskrimináciu odstránil.
Ústava SR garantuje bezplatnú ústavnú starostlivosť v rámci zdravotného poistenia. A to je druhé porušované právo. Zdravotné poisťovne môžu uzatvoriť zmluvu so zariadením sociálnych služieb o platení úhrady za 9 úkonov zdravotníckej starostlivosti. Po nátlaku poskytovateľov sociálnych služieb bola schválená novela zákona 578/2004 Z.z. platná od 1.7.2014. Dôvodom bola nutnosť poskytovania zdravotníckej starostlivosti svojim klientom, ktorí si celý život riadne platili poistné. Avšak, tým, že poisťovne nie sú povinné, ale majú len „možnosť“ uzavrieť so zariadením zmluvu o úhrade, novelu si všímať nemusia a na žiadosti od sociálnych zariadení reagujú záporne. Ak niekomu poviete, že môže, ale nemusí zaplatiť, tak určite nezaplatí. A takto sa správajú všetky zdravotné poisťovne, vrátane Všeobecnej, ktoré odmietajú podpisovať zmluvy so sociálnymi zariadeniami. Je preto potrebné zmeniť túto možnosť na povinnosť a preplácať nielen 9 úkonov, ale všetky (pribl.45), ktoré sú v sociálnych zariadeniach denne potrebné. Toto ústavné právo je opäť porušované a je povinnosťou nás detí a vnukov tých seniorov, ktorí už nevedia bojovať svoje práva, aby sme tieto ich práva hájili.
Tretím porušovaným právom je právo adekvátnej pomoci v núdzi, pretože výška príspevku v odkázanosti nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy. Žiadame zvýšenie z 320 na 405 eur. My plníme úlohu samosprávy, ale nedostávame od nich dostatok financií na plnenie tejto úlohy. Sme veľmi nahnevaní, ale nechceme útočiť na vládu ani na poisťovne. My ich a ich svedomie prosíme, aby sa spamätali, a aby odkázaným seniorom, svojim predkom dali to, na čo majú morálne a ľudské právo. Bojujeme za tých, ktorí sú nemohúci, na posteliach a nemôžu prísť demonštrovať. Veríme, že vláda tejto krajiny sa nespoľahne na to, že nemôžu ísť ani demonštrovať ani voliť. Riaditeľka Agentúry domácej starostlivosti v Poprade Mária Svitaňová povedala: „treba konať v prospech starých ľudí, pretože kto sa ich zastane, ak nie my. Tí starkí nás naozaj potrebujú a mali by pamätať na to, že my tiež raz budeme starí.“ Podľa Ivety Tinathovej zo Starej Ľubovne je účasť opodstatnená pre každého kto prišiel. Verím, že tento čas nebol stratený a že to, čo žiadame bude vyslyšané. Neverím, že ľudia, ktorí nás zastupujú vo vláde nemajú srdce.
