Veľa ľudí nevie, ale môj úplne prvý kontakt s charitou bolo práve cez toto zariadenie pred siedmimi rokmi. Vymyslela som projekt pre mamičky a ich deti v núdzovom bývaní. Už vtedy som vedela, že sa do tej charity raz vrátim. V školských novinách bol so mnou rozhovor a ja som sa mala zasnívať, kde by som chcela po škole skončiť. Na prvé miesto som uviedla Afriku a hneď keď sa z nej vrátim zaklopem v charite. Začínala som po boku ten najlepšej šéfky Marty Chabadovej. Dala mi neskutočne veľa a hlavne jej vďačím za to kde a aká som. Napriek tomu, že som si v tomto zariadení užila turbulentné dva roky, cítim, že som v ňom našla v niektorých ľuďoch druhú rodinu a skvelých kolegov. Pomáhajú mi naozaj denne. Ďakujem predovšetkým vedeniu charity, lebo tak ako každý aj ja som svojská a možno by to niekoho odradilo. Sekretariátu, lebo spočiatku som ich prosila o radu denne a stále prosím. Mojim blízkym, lebo mi dovolili obetovať tejto práci všetok môj čas a človeku čo mi vravel, že svet by potreboval viac ľudí ako som ja. Naozaj zo srdca a pokorne ďakujem a ďakujem, že som mohla ostať taká aká som.

Mgr. Alexandra Hovancová, poverená riadením Domu Charitas Sv. Jozefa