Všetko dobré aj zlé sa zlievalo dokopy. Videla som mnohé miesta, stretla veľa zaujímavých ľudí a pochopila, že Afriku milujem. Je krásna, tak rôznorodá a hrá všetkými možnými farbami.
No v spomienkach mám hlavne naše deti z centra a kolegov. Je až neuveriteľné, aký pocit lásky dokážu títo drobci v človeku zanechať, preto keď som odchádzala, tak som mala pocit, že sa mi zlomilo srdce na 106 + 78 kúskov (106 detí sme počas týždňa a 78 k nám prichádzalo v sobotu) + mnoho ďalších, čo sa týka priateľov a „adoptívnej rodiny“.
Chýba mi ten pocit, keď som tých drobcov objala, či ich piskot a hravé oči. Chýbajú mi rozhovory s pátrami. Chýbajú mi „srandičky“ s kolegami. Chýbajú mi prechádzky po dedinách a stretávanie počas tejto „dobrodružnej“ cesty s lokálnymi deťmi a ich rodičmi. Proste Rwanda, chýbaš mi celá a ďakujem, že som mohla byť obyvateľom tejto krajiny na také obdobie. Som vďačná aj naším deckám, že mi ukázali ako sa tešiť z maličkostí, mať pokoru a v sebe lásku, akú len dieťa môže mať.
