Tohtoročná „Bodka za letom“ nám nedovolila vychutnať si slnko navôkol.

To nás verných „chariťákov“ vôbec neodradilo.

S radosťou a ochotou sme sa v jedálni spolu družne všetci zišli.

Začali sme svätou omšou za sprievodu „gospelového“ spevu,

s členmi rodiny nášho údržbára,

s Božím slovom, s požehnaním,

s láskavým slovom sme začali neobvyklý deň.

Duši dali čo jej patrí,

hriechy svätou spoveďou odohnali,

rozhrešením pokoj v srdci dali.

Telu bolo veru dosti, stráviť všetky vymoženosti,

špeciality, pochutiny kulinárskej schopnosti.  

Keď harmonika zahrala, krojovaná paráda začala.

Rozozvučali sa spevácke hlasy ženičiek zo skupiny Senková.

Nejednému sa rozhýbali kolená,

žilky rozohriali, spomienky do mladosti navrátili.

Že nám veselo, radostne a dobre bolo,

veru i „maskotov“ to privolalo,

aby nás rozosmialo, úsmevy na tvári  vyvolalo,

srdcia pookrialo, chuť do života dalo.

Ďakujeme všetkým zúčastneným,

že tento deň, nám i naším hosťom,

veľa pozitívnych impulzov dalo.

Rozlúčiť sa veru nám bolo priťažko,

ale modlitba k Božiemu milosrdenstvu

tomu najlepšiu bodku za letom dala.

Aby sa na náš deň dobre spomínalo, vždy pri spomienke „bodky“ každé líčko pousmialo.

Za článok a fotografie ďakujeme riaditeľke zariadenia DCH sv. Františka z Assisi, Mgr. Anne Parcovej.