O živej Láske

O živej Láske
11. apríla 2017 SpKCH
kruis_san_damiano_j

Vo Svätom Písme je možné nájsť nesmierne množstvo miest venovaných Láske, no zameriam sa iba na jedno. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život, lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ (Jn 3, 16 – 17) Mystérium lásky v týchto slovách nie je možné obsiahnuť rozumovaním, ale iba v tichosti kontemplovať a pokloniť sa pred hlbinou Božej Lásky k človeku. Láska je vskutku studnica, z ktorej vyviera hodnota i čnosť a každý kresťan je povolaný k tomu, aby ju neustále žil svojimi skutkami, lebo viera bez skutkov je vo svojej podstate mŕtva, ako to napísal Jakub vo svojom liste.

SpKCH ako dielo „caritas“ by mala byť miestom, kde sa Láska smerujúca von ku prijímateľom služby i dnu medzi kolegami navzájom má zjavným spôsobom prejavovať. Po formálnej stránke môžeme zhodnotiť, koľkým stovkám núdznych sme v uplynulom roku poskytli sociálne a zdravotnícke služby, no Lásku nemožno kvantifikovať a spútať  mrežami mediánov či štatistickým testovaním hypotéz. Môže o nej hovoriť len osobná skúsenosť.

Každý z nás robí chyby a nevyhne sa omylom, neraz zažíva dni, keď, je bitý z každej strany, všetko sa sype a zdá sa, že situácie, pri ktorých stúpa tlak a srdce beží ako o závod, si podávajú kľučku. Každý z nás má chvíľu, keď je nevrlý a chce sa mu všetok všetkým vykričať. Každý z nás zažil nejednu bezsennú noc, kedy sa premáčaný potom každú chvíľu zobúdzal a horúčkovito rozmýšľam o tom všetkom, čo sa udialo a čo bude treba urobiť. Jednoducho – táto práca je náročná.

No napriek tomu s čistým svedomím tvrdím, že sme miestom, kde je Láska dennodenne uvádzaná do praxe a naozaj v plnosti žitá. Každú jednu čnosť, každý prejav Lásky, ktorý si je možné predstaviť, som u svojich kolegýň a kolegov nespočetne krát videl v praxi bez ohľadu na to, akú funkciu zastávajú alebo s kým práve jednali. „…čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme…“ (1 Jn 1, 1)

Povzbudzujem Vás, milovaní, aby ste vytrvali v dobrom diele, do ktorého ste boli povolaní. Veľakrát je odplatou za vašu Lásku nevďak, ale náš nebeský Otec vidí aj v skrytosti. Pokiaľ budeme ku sebe navzájom pristupovať s láskou a úctou, pamätajúc jeden na druhého v modlitbách, všetko vydržíme a znesieme. A keby sme nedopatrením alebo stratou Lásky na toto zabudli, tak Otec na nás pamätá a žiadna zloba tohto sveta nás nemôže odlúčiť od Kristovej Lásky, ktorou nás Miloval skôr, než bolo čokoľvek povolané z nebytia k bytiu.

(S.B.)